Obsahová časť stránky:
Energetický potenciál živých organizmovŽivé pozemské organizmy a človek obzvlášť disponujú špeciálnym zdrojom jemnoúrovňovej elektromagnetickej energie, pochádzajúcej z činnosti bunkových aktivít. Na princípe snímania týchto aktivít sú založené diagnostické metódy ako napríklad EEG, EKG, MRI a CT. Základom pochopenia tohoto potenciálu je pochopenie princípu vzniku a šírenia energie na zemi, ktorý je popísaný v predchádzajúcej kapitole. Ako je z výskumov zrejmé, živé organizmy energetický potenciál nielen sami vytvárajú, ale taktiež spracúvajú energetické stimuly čím získavajú nielen potrebnú externú energiu pre ich vyvážené fungovanie, ale tiež potrebné informácie z okolitého priestoru. | Jednotlivé živé bunky sa skladajú z mnohých stavebných prvkov, pričom jadrá atómov týchto prvkov neustále kmitajú (kvanto-energetická štruktúra organických makromolekúl a biopolymérnych bunečných štruktúr). Okrem toho prebiehajú v každej živej bunke sústavné cyklické chemické reakcie (metabolické a oxidačné procesy v cykloch až 109 za sekundu), ktoré sú sprevádzané uvoľňovaním chemickej a s ňou súvisiacej tepelnej energie, čo sú tiež typy energie elektrickej povahy. Rôzne typy živých buniek sa zoskupujú do tkanív a orgánov, ktoré preto produkujú najrôznejšie merateľné sústredené elektromagnetické kmitočtové spektrá, špecifické pre každý orgán alebo tkanivo. Špecifický nie je iba kmitočtový rozsah, ale aj jeho intenzita (úroveň) produkovanej elektromagnetickej energie. |
Na obrázku: Kirlianova fotografia rastlinných listov.
Zopakujme si že časticami nesúcimi elektrický náboj bývajú obyčajne voľné elektróny alebo ióny, ktoré sa môžu v prítomnosti pohybujúceho sa elektromagnetického poľa pohybovať, čo v ich okolí vyvoláva merateľný elektrický prúd. Hoci najznámejší je pohyb voľných elektrónov vo vodičoch, elektrický prúd spôsobený pohybom iónov môže tiecť aj vo vodivých roztokoch (elektrolitoch). Nemalo by nás teda prekvapiť, že sa malé elektrické prúdy objavujú aj v živých organizmoch, ktorých bunky sú vyplnené vnútrobunkovou tekutinou a zároveň plávajú tiež v mimobunkovej tekutine. Tieto tekutiny tvoria zriedené iónové roztoky rôznych solí a cukrov s rôznou koncentráciou, ale tiež s ich rôznym vonkajším nábojom. Pohyb iónov v týchto tekutinách je motivovaný hlavne pôsobením vlastných (telesných) ale tiež externých elektromagnetických polí, pôsobiacich na živé organizmy svojou elektromagnetickou silou. |
| Azda najvätším zdrojom elektromagnetickej energie v živých organizmoch je chemická premena vstupov na rôzne životne dôležité látky. Ľadviny produkujú chemickými reakciami spojenými s čistiacimi procesmi organizmom absorbovaných tekutín životne dôležitý energetický potenciál. Trávenie žalúdka je ohromnou chemickou reakciou ktorá premieňa rozmanitosť potravy na vstrebateľnú zmes, ktorej látky sa dostávajú do organizmu činnosťou čriev. Pľúca zasa okysličujú krv, čo je neustály chemický proces, trvajúci bez prestávky po celý život organizmu. Všetky tieto procesy spojené so spracovávaním vstupov vytvárajú v živých organizmoch chemickú a tepelnú energiu vyznačujúcu sa cyklickým pohybom častíc s rôznym nábojom (ióny rôznych produkovaných látok). Tie sú následne rôznym spôsobom šírené do celého organizmu a stávajú sa súčasťou ďalších chemických procesov všetkých živých buniek a bunkových štruktúr. |
| Činnosť aktivít nervových buniek je sprevádzaná špeciálnou neustálou elektrickou aktivitou ich neurónov. Neuróny sú bunky nervového systému živých organizmov, slúžiace na získavanie a prenos informácií v organizme. Ľudia majú priemerne asi 12 miliárd neurónov, ktoré sa delia na senzorické neuróny prenášajúce signál do mozgu, asociatívne neuróny spracovávajúce signál v mozgu a motorické neuróny vedúce signál z mozgu k svalom a niektorým žľazám. Prenos signálov pozdĺž jednotlivých neurónov zabezpečujú vždy rovnaké nervové impulzy, ktoré v podstate tvoria elektrochemickú reťazovú reakciu. Tá je spúšťaná sériou náhlych miestnych zmien v neurónovej membráne, a umožňuje presne určeným iónom presúvať sa cez bunkovú membránu. Pozdĺž jednotlivého neurónu sa signál prenáša vo forme zmeny malého napätia medzi vnútrajškom a vonkajškom bunky. Neuróny, podobne ako iné bunky, sa nachádzajú v mimobunkovej tekutine obsahujúcej kladne i záporne nabité ióny. |
Na obrázku: Štruktúra meurónových buniek.
Pre nervové impulzy sú najdôležitejšie kladné ióny sodíka a draslíka a záporné ióny chlóru. V pokoji je vo vnútri neurónu prebytok záporných iónov, čo vytvára pokojový elektrický potenciál asi -0,07 V (voltov). Tento stav zabezpečuje takzvaná sodíková pumpa, ktorá prečerpáva kladné sodíkové ióny cez membránu von. Nervový impulz sa začína, keď špecifický stimul otvorí proteínovú bránu v malej oblasti neurónovej membrány. Cez ňu rýchlo preniknú kladné sodíkové ióny do vnútra neurónu, až kým sa nezmení jeho polarita. Potenciál vo vnútri dosiahne hodnotu +0,03 V, čo je takzvaný akčný potenciál. Potom sa proteínová brána zatvorí, a sodíková pumpa vzápätí rýchlo odčerpá prebytočné ióny sodíka von z bunky, čím sa obnoví jej pokojový stav. Táto časť neurónu sa teda rýchlo vráti do pokojového stavu, avšak malý napäťový pulz – akčný potenciál – sa šíri pozdĺž neurónu rýchlosťou až 100 m/s. Následný prenos signálov z jedného neurónu na jeden alebo viac ďalších neurónov sa väčšinou uskutočňuje chemickou cestou. K tomu dôjde, keď sa nervový impulz dostane na určené miesto v neuróne. Vtedy akčný potenciál uvoľní molekuly špeciálnej chemickej látky do mimobunkovej vrstvy. Tam rýchlo difundujú k proteínom susedného neurónu a otvoria proteínovú bránu ďalšieho neurónu. Takto sa akčný potenciál prenesie do susedného neurónu a v konečnom dôsledku na miesto určenia informácie v tele. |
Na obrázku: Princíp fungovania meurónových bunečných štruktúr.
Viedenský badateľ na poli biorezonancie Erich Korbler objavil pomocou princípu obratu systémovej informácie spôsob, akým ľudský organizmus vníma energetické stimuly a premieňa ich na životne dôležité informácie zo svojho okolia. Zistil, že príčinou zmeny informácie môže byť napríklad určitá kombinácia čiar a geometrických foriem rôznych typov a farieb. Tieto ovplyvňujú mimo iného komunikáciu medzi bunkami a stupeň usporiadania v ľudskom tele. Informácie sú prenášané na základe kozmického princípu všetko kmitá a všetko vyžaruje tak, ako to zodpovedá vedeckým výskumom Jeana Le Bon a Alexandra Gurwitscha. Získané informácie sú bunkami spracovávané do energetických stimulov, ktorého výsledkom je bunková činnosť, reagujúca na tepelné a svetelné informácie zo svojho okolia. Systémy antén na koži, nazývajúce sa tiež "plaques", sú známe už dlho, avšak Znova ich nedávno objavil neurológ profesor MUDr. Giuseppe Calligaris. Našiel na povrchu ľudskej kože takmer neviditelné body a kruhové plôšky sformované do najrôznejších maličkých geometrických tvarov rôzneho druhu, ktorých stimuláciou bolo možné vyvolať napríklad schopnosť mimozmyslového vnímania. Tento miniatúrny systém senzorických receptorov je teda akousi vstupnou bránou na získavanie informácií o stave energetického potenciálu okolo nás a následne ako stimulačný systém riadiaci odozvu našich buniek. Celý tento proces je založený na spracovávaní stimulov založených na tretej interakcii - elektromagnetickej sile. |
| Plaques nie je možné nijako zameniť za akupunktúrne body a ani za systém meridiánov, ktoré sa nachádzajú spravidla 0,5 až 2,5 cm pod povrchom kože, ajkeď môžu mať v zmysle zákona o prestupovaní energie istý energetický vplyv aj na ne. Ako centrálne energetické body súčasne riadia prostredníctvom vlastnej siete senzorických neurónov, nachádzajúcej sa asi 0,5 až 1 mm pod kožou, všetky dôležité telesné funkcie a všetky podstatné riadiace funkcie na báze výmeny informácií medzi okolím a človekom. Prostredníctvom fotónov (nehmotné svetelné kvantá ako najmenšie časticové nosiče informácií) sú získané informácie v systéme šírené neuveriteľne rýchlo. Tieto špeciálne vodivé informačné systémy kmitajú v rámci telu vlastnej bunečnej komunikácie pomocou elektromagnetických impulzov v kmitočtoch UV-B a UV-C od cca 100 do 320 nm (nanometrov). Takto oslovujú detailne celý ľudský organizmus, individuálne každú bunku tela.Každá bunka ako samostatný receptor oznamuje v akom štádiu usporiadania alebo narušenia (negentropie a entropie) sa nachádza a ako funguje zásobovanie pozitívnymi informáciami. Sama taktiež rozlišuje, ktoré faktory ovplyvnenia informáciami zvonku alebo ktoré na ňu pôsobiace impulzy sú pre ňu dôležité. Nepredstaviteľné množstvá rôznych takýchto informácií sú zhromažďované do centrálneho nervového systému a následne sú v databázach ľudského mozgu rozlišované podľa určenia na pozitívne = pre systém prijateľné (tzv. alfa-pamäť) a na negatívne = pre systém neprijateľné (tzv. beta-pameť). Neskôr sú tieto informácie zpracované a ukladané podľa mentálnych, občas individuálne definovaných mozgových podnetov. |
Zobraziť komentáre k článku (0) 
|
