Zákaznícka zóna:

Binaurálne zvuky a fyziológia mozgu

Binaurálne zvuky boli objavené v roku 1839 nemeckým výskumníkom H.W. Doveom. Ľudská schopnosť „počuť“ binaurálne zvuky sa javí ako výsledok evolučnej adaptácie. Mnohé rozvinuté druhy vedia vnímať binaurálne zvuky vďaka ich štruktúre mozgu. Frekvencie, v ktorých môžu byť binaurálne zvuky vnímané sa menia v závislosti na veľkosti lebky druhu. U ľudí môžu byt binaurálne zvuky vnímané, keď majú nosné tóny menej ako približne 1500 Hz. Podstatnou otázkou je tu však vrodená schopnosť mozgu vnímať fázové rozdiely medzi ušami, ktorá umožňuje vnímanie binaurálnych zvukov.

Vnímanie binaurálnych zvukov sa objavuje vtedy, keď 2 koherentné zvuky skoro rovnakých frekvencii (menej ako 1500 Hz) pôsobia každá na jedno ucho a mozog vníma fázové rozdiely medzi týmito zvukmi. Tento fázový rozdiel by normálne poskytoval riadenú informáciu počúvajucemu, ale keď je prezentovaný cez stereo slúchadlá alebo reproduktory, mozog tie dva signály integruje a produkuje vnímanie tretieho zvuku nazývaného binaurálny zvuk.

Binaurálne zvuky, vnímané ako pulzujúci rytmus vo frekvencii rozdielu medzi dvoma (stereo ľavé a pravé) zvukovými vstupmi, vznikajú v mozgovom kmeni v kontralaterálnych zvuk spracúvajúcich oblastiach nazývaných superior olivary nuclei. Tento zvukový vnem je neurologicky vedený do retikulárnej formácie a súbežná intenzita zvuku vedená do kôry, kde môže byť objektívne zmeraná ako odozva na frekvenciu (angl. frequency-following response).

Je množstvo neoficiálnych záznamov a rastúci počet výskumných programov zaznamenávajúcich priaznivé zmeny stavu mozgu spájané s binaurálnymi zvukmi Hemi-Syncu. Binaurálne zvuky sú spájané so zmenami v stavoch bdelosti, sústredenia pozornosti a úrovní vedomia vedúcich k integrácii vnímania (Morris, 1990), zlepšenej reakcie na tréning alfa biofeedbacku (Foster, 1990) relaxácie, meditácie, redukcie stresu, zvládania bolesti, zlepšenému spánku (Wilson, 1990; Rhodes, 1993) zdravotnej starostlivosti (Carter, 1993), zlepšenému prostrediu na učenie (Akenhead, 1993), zlepšenej pamäti (Kennerly, 1994), zvýšeniu pozornosti (Guilfoyle & Carbone, 1996), vrcholovým a iným mimoriadnym zážitkom (Masluk, 1997) zvýšeniu hypnability (Brady a Stevens, 2000), liečbe alkoholickej depresie (Waldkoetter & Sanders, 1997) pozitívnym efektom na výkon bdelosti a náladu (Lane et al., 1998), k vyvolaniu priaznivých zmenených stavov vedomia (Atwater, 1998) a kortiko-thalamickej adaptácie (Awater, 2000).

Pasívne počúvanie binaurálnych zvukov Hemi-Syncu nemusí automaticky vyvolať sústredený stav vedomia. Proces Hemi-Sync zahŕňa určitý počet zložiek; binaurálne zvuky sú len jedným prvkom. My všetci si udržujeme psychofyziologickú stabilitu, homeostázu, ktorá môže odolávať vplyvu binaurálnych zvukov. Postupy ako bzučanie, vylaďovanie, dychové cvičenia, autogénny tréning a/alebo biofeedback môžu byť využité na prerušenie homeostázy vzdorujúceho subjektu. Prirodzene sa objavujúci ultradiánny rytmus riadený retikulárnym aktivačným systémom a charakterizovaný periodickými zmenami v bdelosti môže ovplyvniť efektívnosť binaurálnych zvukov. Samotný osobný zážitok následkom stimulácie binaurálnymi zvukmi môže byť tiež ovplyvnený množstvom psychologických sprostredkujúcich faktorov.

Zobraziť komentáre k článku (0)