Obsahová časť stránky:
Princíp vzniku a šírenia energie na zemiUž sme zistili, že na najnižšej úrovni sa akákoľvek hmota skladá z atómov. Súčasné výskumy ukazujú, že vnútorné štruktúry (jadrá atómov) sú v sústavnom pohybe - neustále sa chvejú. Toto chvenie vzniká najmä uplatnením zákonitostí elektromagnetickej sily (tretia interakcia), pôsobením externých pohybujúcich sa nábojov. Kladne nabité jadrá majú pod vplyvom týchto externých síl sklon rotovať vo svojom pružnom (záporne nabitom) elektrónovom obale, plávajúc takpovediac v akejsi neustále sa pohybujúcej mase voľných elektrónov a iónov s rôznym nábojom. Tento jav môžme prirovnať k javu pohybujúcej sa strelky kompasu v priestore. Na obrázku: Schopnosť rotácie subatómových častíc.
Schopnosť rotácie subatómových častíc je vo fyzike a chémii udávaná ich spinovým číslom (tiež známe ako kvantové číslo), ktoré určuje moment hybnosti danej častice. Práve toto chvenie bolo jedným z hlavných dôvodov, vedúcich niektorých fyzikov k vypracovaniu teórie strún, ktorá predpokladá existenciu štruktúry jednotlivých subatómových častíc vo forme pružných vlákien, prepájajúcich ich vnútornú štruktúru do jedného celku. Táto teória nebola zatiaľ dostatočne preukázaná, avšak z doterajšieho poznania vyplýva, že nemôže byť ani vylúčená. |
Na obrázku: Znázornenie časticových rotačných orbitov.
Takýmto chvením jadier vznikajú dva typy energie, vyžarujúce do priestoru a ovplyvňujúce okolie svojim silovým pôsobením. Jednak je to slabučká kmitavá mechanická energia (mikrokinetická energia) a tiež energia kmitajúceho kladného elektrického náboja, ktorá je vzhľadom k zákonitostiam elektromagnetickej sily omnoho zaujímavejšia. Oba tieto typy energie tu vznikajú súčasne a v priestore môžu za určitých podmienok vzájomne na seba pôsobiť stimulačne. Tam, kde sa tvorí akýkoľvek zhluk atómov, ktoré si pri svojom pôsobení vzájomne nekladú silovo podstatný mechanický či elektrický odpor, ale spolu súčinne pôsobia na svoje okolie, vzniká sústredená (sčítaná) energia, vyznačujúca sa najmä svojim špecifickým kmitavým kladným nábojom a jeho intenzitou. Platí tu zákon, že frekvencia a intenzita takéhoto náboja priamo závisí od fyzikálnych a chemických vlastností daného skupenstva, najmä od štruktúry jadier atómov a ich hmotnosti. Preto každý prvok, molekula zlúčenín prvkov, alebo zložitých útvarov ako sú živé bunky či celé živé organizmy, vyžarujú svoju vlastnú frekvenciu, alebo špecifické frekvenčné spektrum svojho náboja najrôznejších intenzít. |
| Naša planéta Zem (rovnako ako všetky planéty) produkuje neobyčajne silnú energiu, ktorú vyžaruje zo svojho stredu smerom von a tu sa stáva súčasťou všetkého, čo je na nej. Táto sčítaná energia pochádza z chvenia kladne nabitých jadier všetkých atómov prvkov, sústredených okolo jadra zeme. Zákonitosťami elektromagnetickej sily sa tu organizujú silové energetické línie voľných elektrónov a iónov s vertikálnym pohybom týchto rôzne nabitých častíc (siločiary), ktoré (ako bolo dohodnuté) postupujú od severného k južnému pólu zeme (magnetizmus zeme). Otáčaním sa zeme okolo svojej osi vytvárajú tieto silové energetické línie tiež horizontálne prúdy elektricky nabitých častíc. Takto vzniká okolo zeme súvislé pohybujúce sa silové energetické pole (tiež známe ako elektromagnetické pole). |
| Tam, kde sa silové energetické pole zeme pretína s pohybujúcimi sa silovými energetickými poliami iných zdrojov (napríklad vesmírnych štruktúr), vznikajú miesta so zosilneným, rôzne usmerňovaným energetickým nábojom s merateľnou elektrickou energiou. Jej uvoľňovanie je nevyhnutne spojené s produkovaním určitého tepla (tepelná energia) a tiež určitého frekvenčného spektra merateľnej svetelnej zložky (svetelná energia). Hlboký prienik pohybujúcich sa silových energetických polí vesmírnych štruktúr je pre stimuláciu energetického potenciálu zeme (napríklad externá podpora chvenia jadier atómov) veľmi dôležitým faktorom. Tento podporný Energetický potenciál získaný z vesmíru je preto dominantne asi sedem krát silnejší ako energetický potenciál zeme. |
Na obrázku: Van Allenove pásy dokazujú vplyv energií vesmíru na zem.
Ako sme už videli, zákonitosťami tretej interakcie - elektromagnetickej sily rôzne prvky vo vesmíre vzájomne na seba pôsobia svojimi silovými energetickými poliami, čím sa rôznym spôsobom priťahujú alebo odpudzujú. Toto spolu so zákonom gravitácie, uplatňujúcim sa pôsobením štvrtej interakcie - gravitačnej sily spôsobuje, že planéty napriek rôznorodosti prvkov dokážu držať pohromade. Máme teda určitú záruku, že silové energetické polia ktoré planéty vrátane zeme vyžarujú sú energiou konštantnou a preto môže na zemi pokračovať život. |
| Všetko dianie na zemi vrátane správania sa človeka je teda silne ovplyvňované určitým pomerom energie pochádzajúcej zo zeme aj z vesmíru. Bez týchto pohybujúcich sa energetických vplyvov by na zemi nemohol existovať život, pretože by neexistoval neustále pulzujúci náboj potrebnej intenzity, prirodzene spätne stimulujúci chvenie jadier atómov hmoty na tej najnižšej úrovni. |
Zobraziť komentáre k článku (0) 
|
