Titulná časť stránky:

Logo portálu

Hlavná navigácia stránky:

Ponuka portálu
Domov
Informácie
Ľudia
Kontakty
Pomocník

Obsahová časť stránky:

Kto som? Kto si? Kto sme?

Dátum:22.09.2014 09:22:05
Zdroj:RF

Kladiem si otázku, kto vlastne som? Som ten kto som? Nie! Týmto sa môže pochváliť iba Boh, lebo on je sám sebe zákonom. Prichádzam na to že som len tým čo so mňa urobili iní. Máš ten istý názor? Rozmýšľaš o sebe tiež? Budem rád ak sa so mnou podelíš o svoje myšlienky na to, kto vlastne v skutočnosti sme. A propo, budem Ti v tomto článku tykať - nevadí? Chcel by som byť príslušne osobný... prepáč. Najskôr ale niekoľko mojich postrehov:

Som produktom vplyvu iných?

Toľko ma ovplivňovali, až ma vytvorili. Potom formovali, naprávali, prispôsobovali. Dali mi zákony, pravidlá, požiadavky a zo všetkého spravili povinnosti, ktoré nemožno porušiť, inak máš po chlebe. Ups, ale to nie som iba ja. Týmto sme všetci a či chceme alebo nie, musíme sa prispôsobiť. Samozrejme, môžeme sa aj búriť. Prejavovať neposlušnosť. Ale potom nás znova niekto napraví, hoci aj násilím. Žeby som sa mýlil? Nie, nemyslím... Mám predsa svoje práva. Tak ich využijem – poviem si. Ale zisťujem, že tie práva tiež stanovili tí, ktorí ma celý ten čas formovali. A s každým takýmto právom naprogramovali aj povinnosti byť taký či iný. A som tam kde som bol predtým. Len v inej polohe a v inom čase a priestore.

Našťastie mi nik nevyoperoval srdce – hovorím si - a aj mozog má svoj stupeň samostatnosti. Srdce bije vždy nezávisle od mozgu. Naproti tomu mozog si triedi terabajty informácií a skladá si ich síce ako sám chce, no je veľmi ovplyvniteľný. Informácie z okolia, naše vlastné vnímanie, pocity a nálady, to všetko ho ovplyvňuje. Ovplyvňuje to čo vnímame a ako príjmané informácie zoberieme. Nemám chuť na príklady, skús porozmýšľať ak chceš a iste ich nájdeš...

Som niekto?

Napriek tomu že nás všetci a všetko formujú, máme istý stupeň slobodnej vôľe. Môžeme toto večné ovplyvňovanie niekedy povoliť viac, inokedy menej. No naša slobodná vôľa je dosť relatívny pojem. Toto smieš, toto zasa nie. Toto sa patrí a iné zasa nepatrí. Zákony, morálne kódexy, vlastné svedomie (ak ho ešte máme), to všetko má na našu slobodnú vôľu dosť veľký vplyv. Až sa niekedy pýtam, či mi ešte nejaká zostala. Ale asi ano, vždy mám možnosť lavírovať medzi tými všetkými vplyvmi. No v konečnom dôsledku to je ajtak jedno, lebo sa všetci odrazu ocitáme pred hranicami našich rozhodnutí. Týmito hranicami sú možnosti fyzična, bytia či nebytia a tam je naozajstný koniec našej slobodnej vôle.

Alebo sa rozhodneme neakceptovať ani tieto hranice? Využijeme slobodnú vôľu na rozhodnutie byť či nebyť? Že by práve toto bolo jediné východisko z večného ovplyvňovania našim okolím? No dobre. A čo po tom! Ak je pravda, že prekonanie hranice bytia je len prechod do iného bytia a znamená len nebytie v súčasnom časopriestore, tak sa pýtam: čo ma čaká potom, keď sa rozhodnem prekonať aj tieto posledné hranice môjho súčasného bytia?

Všeobecné pravidlo fyzična!

Zákony fyzična a bytia – tie sme nestanovili my fyziční. Ak skutočne existujú, tak sú stanovené niekym kto mal záujem aby fyzično existovalo. A ja som sa naučil že jeden z nich vraví niečo ako:

„Ak čokoľvek robíš, to nie je iba zdvihnúť kameň a hodiť ním. Lebo tým že ho zdvihneš, miesto odkiaľ si ho zdvihol bude ľahšie, no tvoja ruka zasa ťažšia. A tiež v mieste kam dopadne, navždy zmeníš vesmír.“ (Tento parafrázovaný text som nevymyslel ja, už vlastne ani neviem kde som ho čítal, ale je fakt výstižný.)

Myslím že toto je praktickejšie vyjadrenie ako vypočuť si rozsiahle definície zákonov o príčinách a následkoch. Počas svojho života som zistil, že všetko čo urobím dnes ovplyvní moju budúcnosť rovnako tak, ako všetko čo som kedy robil v minulosti ovplyvňuje moju súčasnosť.

A naozaj. Nie len to, čo mi vštepili do mysle všetci čo sa ma snažili ovplyvniť robí moju súčasnosť súčasnosťou, ale aj moje vlastné rozhodnutia a skutky minulosti. Aj tie sú spolu zodpovedné za moju súčasnosť. A keďže mám svoju relatívnu slobodnú vôľu, nesiem za súčasnosť svoj diel viny aj ja sám. Žiadalo by sa príklad... prepáč, ale porozmýšľaj a nájdeš ho v celom svojom bytí.

Byť, či nebyť?

Vráťme sa teda k nášmu rozhodnutiu byť, či nebyť. Hranice nášho fyzična prekonať – ano, to sme iste schopní, ale podľa zákonov samotnej existencie čohokoľvek čo existuje, i toto rozhodnutie má svoju príčinu, no tiež aj následok. Ak sme dostatočne egoistickí, potom nás následky na svoje okolie asi zaujímať moc nebudú. Ale veľmi málo z nás vie, že takéto rozhodnutie má následky aj pre našu ďalšiu existenciu. Aké sú to následky? To ponechajme na jednotlivé teórie o tom čo je za hranicami nášho časopriestoru. Ale môžeme to aspoň zhrnúť do niekoľkých viet.

Každá z životných filozófií súčasnosti pozná aj odpoveď na otázku čo sa stane ak prekonáme tieto posledné hranice nášho bytia v súčasnom žití. Porozmýšľaj o nich v rámci svojej životnej filozófie. Vätšinou tieto následky vôbec nie sú príjemné a sú ponímané skôr ako trest za neposlušnosť, nie ako únik niekam, kde nám bude lepšie. Navyše ešte nik a nikdy tieto filozófie náležite nepotvrdil či nevyvrátil. A tak rozhodnutie zvoliť si svoje nebytie v súčasnosti je iba krokom do absolútneho neznáma. To je hlavný dôvod, prečo ho ja, tak trochu egoista, radšej nikdy neurobím. Predsa len v súčasnom bytí už tak trochu viem plávať. V tom budúcom – tam je všetko záhadné, otázne, neisté. Ver mi, že tejto neistoty sa ja veľmi bojím. Myslím že Ty tiež...

Rozhodol som sa byť!

V poslednej dobe mi moja takmer šesť ročná dcéra Katka často hovorí: „Môj mozog mi povedal...“. A ten môj mi vraví, že každé moje rozhodnutie v súčasnosti ovplyvní aj životy tých, ktorých milujem a na ktorých mi ešte aspoň trošku záleží. Keď som absolutný egoista, poviem si že mi to je jedno. No nikto nie je absolutný egoista. Nie som to ani ja a ani Ty. Vieš si predstaviť že by si sklamal milovanú osobu, ktorá ťa stále považuje za jeden zo svojich základných kameňov svojho bytia? Je to pre teba nepredstaviteľné rovnako tak, ako je nepredstaviteľné aby si niečo také prežil sám.

Obráťme to na ruby. Ak sa niekto koho nesmierne miluješ ocitne pred bránami rozhodnutia byť či nebyť a rozhodne sa nebyť, čo pocítiš potom? Najhoršia je tá neskutočná bezmocnosť, tá nekonečne hlboká prázdnota, ktorú kedysi zapĺňala milovaná osôbka, so svojimi chybami, nedostatkami, povahou ale hlavne svojou prítomnosťou, krásou svojej duše, i tela, svojim všetkým, čo v tebe vyvolalo pocit lásky a blízkosti – a teraz už toho niet! A čo je ešte horšie, ani toho už viac nebude! Ten pocit neprajem ani svojmu nepriateľovi.

To som celý ja!

Kto som teda ja? Nie som ten kto som, som ten, koho začali formovať a ešte som sa ani nenarodil. Dali mi do vienka nejaké povahové črty. Energie celých generácií ovplyvňovali život mojej matky a otca. Tí mi dali len to čo sami mohli dať a tým ma ovplyvnili najviac zo všetkého čo ma kedy ovplyvňovalo. Okrem toho ma ovplyvnili okolnosti za ktorých som bol počatý, za ktorých som sa vyvíjal v lone svojej matky, za ktorých som sa narodil, za ktorých ma moji rodičia vychovávali, až po moje vlastné rozhodnutia v dobe svojej mladosti vedúcej k súčasnosti. Okrem toho na mňa pôsobili energie zeme a vesmíru. Nie je jedno či som sa narodil na jar, v lete, na jeseň či v zime. Nie je jedno kde sa v tom čase nachádzal mesiac, planéty našej slnečnej sústavy či celá galaxia v ktorej žijeme. Nie je jedno kde bývali moji rodičia, kde som vyrastal, kde žijem teraz. A nie je ani jedno, či pod domom v ktorom som býval alebo bývam tečie spodná voda, alebo je postavený na skale či piesku. Nič nie je jedno. Všetko toto malo a má na mňa vplyv. A tak som tu ja, hovorí sa tomu v znamení škorpióna, ovplyvneného obdobím ohnivého koňa. Toto je základ mňa a s ním často veľa urobiť neviem.

Do toho môj osobný vklad v podobe mojich rozhodnutí, mojej minulosti, moji kamaráti, priatelia, moje vzťahy - jednoducho moja minulosť, s následkami minulosti, i moja súčasnosť z následkami do budúcnosti. To som ja. A kto si ty?

Som, Si, Sme!

Si členom ligy výnimočných. Si tou osobou ktorá nemá vo svete páru. Si jedinečnou bytosťou, ktorá má tomuto svetu čo povedať. Je to preto, že ajkeď sa ti to možno teraz nezdá, ak by si tu nebola, chýbala by si osobám ktoré ťa milujú, ktorých životy si naplnila ako jeden zo základných kameňov ich života. Presne tak, ako ja. A čo znamenáš ty pre mňa?

Zle položená otázka. Čo znamenáme jeden pre druhého? Minimálne toľko, čo jediné malé koliesko pre funkciu celých hodín. Skús ho vybrať a výsledok sa dozvieš okamžite. Hodiny sa zastavia a z hodín je jedným rázom kopa železného a plastového šrotu. Ako to že spolu dokážeme fungovať a sami nie?

Lebo sa potrebujeme. Tak ako koliesko potrebuje všetky súčiastky hodín, tak ako hodiny potrebujú toto jedinečné koliesko. Ak by sa navzájom nemali, následky by boli nedozierne. Ak sa jedno koliesko rozhodne zakotúľať preč, darmo budú všetky súčiastky pracovať na sto percent. Výsledok bude rovnaký ako keby všetky prestali pracovať. A vieš prečo súčiastky týchto hodín dokážu spolu fungovať?

Pretože akceptujú možnosti jeden druhého, ich minulosť aj súčasnosť. Ich pomery za ktorých ich majster ukul aj ich danosti a možnosti s ktorými do celého súkolia momentálne zapadajú a rátajú s nimi. Ak sa majster život rozhodne vložiť do súkolia staré koliesko, musí vedieť, aké sú jeho možnosti a či to zvládne. Ak nemá dôjsť ku katastrofe a hodiny majú fungovať, potom by sa majster nemal pomýliť a ostatné súčiastky by nemali na koliesko vynakladať neprimeraný tlak. Technicky vzaté, obrazne povedané!

Kto teda som? Tým kto si aj Ty!

Som človek. Nie neomylný. Mám svoju minulosť a tá ovplyvnila moju súčasnosť. Moja súčasnosť rieši následky minulosti. A pretože žijem už dlhší čas, následkov minulosti je viac, ako keby som žil kratšie. A pretože som škorpión ovplyvnený ohnivým koňom, svoju minulosť nedokážem nijako skryť a jej následky musím znášať spôsobom, ktorý je ma hoden. Nedokážem ignorovať svoju minulosť. Nedokážem byť ako tí, ktorí následky svojej minulosti nechcú znášať. Chcem sa k nim postaviť ako človek hodný cti. Viem, že to nie je jednoduché, lebo následkov je hodne. Ale to som predsa ja.

Ak chceš patriť do môjho súkolia Osôbka jedinečná, mala by si vedieť, že toto všetko musíš akosi prijať, musíš sa s tým vysporiadať. Nemusíš s tým súhlasiť, veď ty by si veci celkovo riešila inak ako ja, lebo si z ligy výnimočných. Ale potrebuješ ich akceptovať. Potrebuješ to rovnako, ako akceptujú tvoje možnosti ostatné súčiastky v tvojom súkolí. Ak sa to nenaučíš, alebo to nemôžeš prijať, potom hrozí katastrofa. Vysíliš sa ty, alebo ja, alebo obaja. Chceš aby z našich hodín bol iba nefunkčný model zavesený na stene nejakého etnografického múzea? Potom prosím, pochop moju minulosť aj súčasnosť, rovnako ako sa o to musím snažiť aj ja, lebo sme súkolie a navzájom sa potrebujeme.

A teraz je rad na Teba...

Zobraziť komentáre k článku (0)

Späť do zoznamu

Záverečná časť stránky: