Titulná časť stránky:

Logo portálu

Hlavná navigácia stránky:

Ponuka portálu
Domov
Informácie
Ľudia
Kontakty
Pomocník

Obsahová časť stránky:

Schumannova rezonancia

Dátum:25.10.2012 13:37:20
Zdroj:http://www.astrolucia.sk/pre-vas/100-naladtesanapulzzeme (výber FR)

Okolo Zeme sa medzi vnútorným okrajom ionosféry a povrchom Zeme nachádza priestor, ktorý je 55 kilometrov široký. Celkový náboj, pretrvávajúci v tomto priestore je 500000 Coulombov. Medzi zemou a ionosférou sa nachádza vertikálny tok prúdu s hustotou 1 - 3 x 10^-12 Ampérov/m2. Odpor atmosféry sa rovná 200 Ohmov. Napäťový potenciál je 200000 Voltov. Každý moment na svete prebieha asi tisíc búrok. Každá z nich vyprodukuje 0,5 Ampéra až 1 Ampér, ktoré sa spolupodieľajú na vytváraní toku prúdu v elektromagnetickom priestore Zeme.

Schumannova rezonancia sú kvázi trvalé elektromagnetické vlny, ktoré existujú v tomto priestore. Samozrejme nie sú prítomné úplne stále. Na to, aby boli pozorovateľné, musia byť nejako vyburcované. Nevyvoláva ich totižto ani obal, ani jadro Zeme, ale pravdepodobne súvisia s elektrickou aktivitou v atmosfére, najmä počas intenzívnych búrok. Objavujú sa na niekoľkých frekvenciách medzi 6 a 50 cyklami za sekundu, a to 7, 8, 14, 20, 26, 33, 39 a 45 Hertzov s dennou odchýlkou +/- 0,5 Herza. Za predpokladu, že sa charakter Zeme nemení, tieto frekvencie ostávajú rovnaké. Podľa všetkého sa však vďaka novému cyklu slnečných škvŕn, menia. Schumannove vlny je najlepšie pozorovať pri 2000 až 2200 UT.

V roku 1957 nemecký prírodovedec Dr. W. O. Schumann vypočítal frekvenciu nachádzajúcu sa v priestore medzi Zemou a ionosférou. Najprevažujúcejšia rezonancia bola na úrovni 7,83 Hz. Hoci existencia Schumannovej Rezonancie je vedecky potvrdeným faktom, len veľmi málo vedcov si je vedomých jej dôležitosti ako akejsi ladičky života. Predpokladá sa, že nejde jednoducho len o fenomén spôsobený bleskami v atmosfére, ale o veľmi dôležitú trvalú elektromagnetickú vlnu, ktorá funguje ako frekvencia na pozadí, ovplyvňujúca biologické oscilátory v mozgu cicavcov. Keď Dr. Schumann publikoval svoj výskum v časopise „Technische Physik“, Dr. Ankermueller, fyzik, okamžite objavil súvislosť medzi Schumannovou Rezonanciou a alpha rytmom mozgových vĺn. Myšlienka, že Zem má rovnakú frekvenciu ako mozog sa mu zdala natoľko fascinujúca, že okamžite kontaktoval Profesora Schumanna. Ten na oplátku požiadal ďalšieho človeka, kandidáta na doktorát, aby sa bližšie pozrel na jeho fenomén. Tým človekom bol Herbert König, Schumannov neskorší nástupca na Mníchovskej Univerzite.

König demonštroval koreláciu medzi Schumannovou Rezonanciou a mozgovým rytmom. Porovnal EEG človeka s prirodzeným elektromagnetickým poľom prostredia (1979) a zistil, že hlavná frekvencia zmeraná Schumannom je veľmi blízko k frekvencii alfa rytmov. Dr. König urobil ďalšie merania Schumannovej rezonancie a nakoniec došiel až na frekvenciu presne 7,83 Hz, čo je ešte oveľa zaujímavejšie, lebo táto frekvencia sa vyskytuje pri všetkých cicavcoch.

Tento vzťah bol neskôr preskúmaný ďalšími výskumníkmi. Jedným z najlepších z nich je Dr. Wolfgang Ludwig. Dr. Ludwig zistil, že na to, aby sme boli v rovnováhe, potrebujeme byť zladení so Schumannovou frekvenciou. Vo svojej knihe `Informative Medizin' opisuje výskum, ktorý urobil profesor R .Wever z Inštitútu pre fyziológiu správania Max Planck nachádzajúcu sa v Erling-Andechs. Profesor Wever vybudoval podzemný bunker, z ktorého sa komplexne vylúčilo magnetické pole. Dobrovoľní študenti v ňom potom žili štyri týždne. Toto prostredie bolo hermeticky uzavreté. Zistilo sa, že každodenný rytmus študentov sa odlišoval, a že trpeli emocionálnym nepokojom a migrénami. Pretože boli mladí a zdraví, nemalo to na nich žiadne vážne následky, keby však išlo o starších alebo chorých ľudí s problematickým imunitným systémom, určite by bol problém. Už po krátkom opätovnom vystavení frekvencii 7,83 Hz (tej, ktorá bola z priestoru vylúčená), sa zdravie dobrovoľníkov zlepšilo.

Rovnaké problémy prežívali aj astronauti a kozmonauti, ktorí boli vyslaní do vesmíru ešte v počiatkoch. Tiež neboli dlhšiu dobu vystavení Schumannovým vlnám. V dnešných moderných vesmírnych raketách sú už použité prístroje, ktoré tieto vlny simulujú.

Zobraziť komentáre k článku (0)

Späť do zoznamu

Záverečná časť stránky: