Titulná časť stránky:

Logo portálu

Hlavná navigácia stránky:

Ponuka portálu
Domov
Informácie
Ľudia
Kontakty
Pomocník

Obsahová časť stránky:

Význam elektromagnetickej sily

Dátum:18.3.2012 13:13:45

Elektromagnetická sila je to, čo drží hmotu pohromade a umožňuje vznikanie alebo zanikanie jej rôznych väzieb alebo druhov (chemické väzby). Predpokladom jej pôsobenia je existencia subatómových častíc nesúcich svoj elektrický náboj. Najdôležitejšou jej zákonitosťou je, že častice s rozdielnym nábojom sa navzájom priťahujú, zatiaľ čo častice s rovnakým nábojom sa vzájomne odpudzujú. Elektróny, či už sú elektromagnetickou silou prirodzene viazané v obale atómu na protóny v jeho jadre, alebo voľné (neviazané k jadru atómov), majú jednotkový záporný elektrický náboj veľkosti -1.6022×10-19 coulombov (coulomb = jednotka elektrického náboja). Protóny v jadre atómov majú jednotkový kladný elektrický náboj dosahujúci +1.6022×10-19 coulombov. Neutróny v jadre atómov nenesú žiadny elektrický náboj. Kompletný atóm je teda v bežnom stave elektricky neutrálny, pretože má rovnaký počet elektrónov a protónov, ktorých náboj sa navzájom ruší.

Obrázok 1
Z atómov však môžu za určitých podmienok vzniknúť ióny. Ión je častica - akýsi modifikovaný atóm - nesúca kladný alebo záporný elektrický náboj, ktorá vzniká z elektricky neutrálneho atómu pridaním resp. ubraním elektrónov z obalu atómu, pri ponechaní pôvodného počtu protónov v jeho jadre. Ak atóm odovzdá elektrón, stáva sa katiónom (kladne nabitým iónom). Ak je počet elektrónov vyšší ako počet protónov, atóm sa mení na anión (záporne nabitý ión). Voľné elektróny, ako aj ióny určitých prvkov majú tendenciu viazať na seba iné ióny s opačným elektrickým nábojom, čo spôsobuje zmenu väzieb v danej štruktúre a tým napríklad doplnenie alebo vznik zložitejších štruktúr - zlúčenín prvkov, molekulárnych častí, alebo celých molekúl. Tomuto procesu hovoríme chemické väzby a skúma ich chémia.
Obrázok 2
Molekula (francúzsky moléculez, latinsky moles = hmota) je taká najmenšia častica látky, ktorá má všetky chemické vlastnosti danej látky a môže existovať samostatne. Skladá sa z istého počtu rovnakých alebo rozdielnych atómov či iónov, naviazaných na seba v určitom poradí chemickými väzbami. Ich počet v molekule sa môže pohybovať od dvoch do niekoľko tisíc. Najjednoduchšie molekuly sú dvojatómové (dusík - N2). Molekuly organických látok môžu byť veľké a zložité - tzv. makromolekuly. Makromolekula je zložená z veľkého počtu kovalentne viazaných atómov, s relatívnou molekulovou hmotnosťou viac ako 103. Najznámejšími makromolekulami sú bielkoviny, nukleové kyseliny a polysacharidy - stavebné prvky života.
Je nanajvyš dôležité poznanie, že za všetku rozmanitosť prvkov na zemi aj vo vesmíre môžeme vďačiť existencii energie spojenej s treťou - najsilnejšou interakciou - elektromagnetickou silou.

Zobraziť komentáre k článku (0)

Späť do zoznamu

Záverečná časť stránky: